Ako máme tento zásah vnímať? Máme ho vnímať, ako varovanie, ako zdvihnutý prst našich vládnych predstaviteľov? Máme sa teda aj my začať obávať, že akýkoľvek prejav inakosti začne byť takto tvrdo postihovaný? Má byť tento zásah jasným signálom všetkým, ktorí by chceli, či nebodaj chcú protestovať a dávať hlasne najavo svoj iný postoj, svoj iný názor, svoju inakosť? Máme si začať myslieť, že na to, aby sa protest stal neakceptovateľným, protiprávnym a aby proti nemu bolo možné legálne, tvrdo zasiahnuť, bude stačiť zapnúť do reproduktorov štátnu hymnu?Je argument, že svojim protestom rušila štátnu hymnu odôvodnený? Čím je potom vlastne pre nás naša štátna hymna? Bezcenným symbolom? Pesničkou, ktorú si zavše radi zaspievame, pri úspechoch našich športovcov? Nie je naša hymna skôr oslavou ľudí, ktorí chcú svoj život žiť slobodne? Pre koho vlastne 21. novembra hrala hymna na Hodžovom námestí? Pre kazašskú novinárku, ktorá nás chcela upozorniť na to, že je niečo zhnité v republike Kazašskej? Alebo pre kazašského prezidenta prinášajúceho nám profit (v oblasti ekonomickej)?