Keď jazyk je väzením

Autor: Peter Mačaj | 22.11.2013 o 17:49 | (upravené 22.11.2013 o 22:26) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  444x

Vladimír Sorokin: Opričníkov deň. Kalligram 2008. Preklad Ján Štrasser. Varovanie: táto kniha je len pre silné žalúdky – no miestami prevracia aj tie!

Opričníci boli osobnou gardou cára Ivana IV. Hrozného (1530-1584), ktorý je považovaný za predobraz Stalina. Boli to takí tí tvrdí chlapci, ktorí spravia, čo je treba s každým, kto sa pletie pod nohy. Povestní svojou brutalitou šírili teror, vraždili cárových nepriateľov a s nimi preventívne celé ich rodiny. Stáli nad zákonom a kto sa im postavil, akoby napľul do tváre samotnému cárovi. Mohli konfiškovať majetky „vnútorných nepriateľov“ – a ako to už chodí tam, kde sa začne hľadať „vnútorný nepriateľ“, charakter razom vytlačí lojalita, strach sa stane všadeprítomným a svedomie neprítomným. Opričníkov deň ale nie je historický román, ide o temnú víziu blízkej budúcnosti. Píše sa rok 2028. Moc má v rukách Panovník – taký novodobý cár, potom pár vyvolených a tento vnútorný kruh moci napokon uzatvárajú novodobí opričníci, kasta privilegovaných vrahov, na lojalite a brutalite ktorých to všetko stojí a padá. Jedným z nich je Komiaga, ktorého bežným dňom nás sprevádza táto kniha. Napriek tomu, že ide o pohľad do budúcnosti, nečakajte nijakú sci-fi kulisu. Ocitáme sa skôr v akejsi zmätenej časovej dimenzii, kde budúcnosť sa varí v jednom kotle s prítomnosťou, a nech sa do toho pridá akákoľvek nová prísada, stále tú kašu nie a nie zbaviť smradu nedávnej aj dávnej minulosti. Sorokin nám týmto spôsobom predstavuje svoju víziu budúceho Ruska, dejiny ktorého podľa neho určite nie sú pohybom smerujúcim k lepším zajtrajškom, ale sú večným opakovaním sa hrôz a omylov. Ako toľkokrát pred tým, aj tu je likvidovaná opozícia, výnimočné nie sú popravy, posielanie do vyhnanstva, prísna cenzúra, dokonca je zakázané aj nadávať pod trestom verejného naťahovania na škripec... Tento základný rámec príbehu je však to, čo pri čítaní zaujme až v druhom rade. Na prvom mieste je jazyk, ktorým je tento príbeh napísaný a opričnícky svet a mentalita, ktoré sú týmto jazykom formované. Možno dokonca povedať, že jazyk je hlavnou postavou tohto románu. Áno, je to síce opričník Komiaga, ktorý nám tu opisuje svoj bežný deň, ale keď začnete uvažovať nad tým, kto je vlastne tento Komiaga, razom si uvedomíte, že nie je veľa toho, čo by ho robilo kýmsi výnimočným a nám dávalo možnosť odlíšiť ho od iných opričníkov. Byť opričníkom doslova znamená, stratiť vlastný život a vlastnú individualitu. Znamená to, redukovať svoju identitu na cárovho služobníka, na čom by vlastne nemuselo byť nič zlé, keby ten cár nebol tyran a tá služba nepozostávala najmä zo šírenia strachu. Byť opričníkom znamená, dať sa plne do služieb ideológie. A dať sa do služieb ideológie, znamená zapredať svoju dušu frázam. Keď hovoríme, že hlavnou postavou tohto románu je jazyk, ktorým je napísaný, máme tým na mysli najmä to, že autorovi sa tu podarilo vytvoriť taký jazyk, ktorý všetky postavy kladie na druhú koľaj, všetky zatieňuje a robí ich iba priemernými a nevýraznými aktérmi príbehu, v ktorom sa nemôže udiať nič, pre čo týmto jazykom neboli vopred určené hranice. V takomto svete napríklad nie je možné byť slobodným, pretože prejav slobody by bol protištátnym aktom, išlo by o vykročenie za hranice fráz a tisíckrát opakovaného. Sorokinova kniha je v istom zmysle úvahou o tom, ako môže dôjsť a ako neraz dochádza k strate ľudskosti. Presne v duchu jednej z najznámejších filozofických téz 20. storočia, podľa ktorej sú hranice nášho sveta vymedzené hranicami nášho jazyka, ukazuje Sorokin čitateľovi to, čo sa s človekom a svetom udeje, keď ich začne formovať jazyk (v podstate akejkoľvek) ideológie. Teda jazyk, ktorý človeka a svet zovrie do klieští slov s jasným, tzn. priúzkym významom. Pri čítaní tejto knihy možno uvažovať o tom, čo sa stane s človekom a svetom, keď sa zo slovníka stratia slová ako svedomie, nádej, sloboda, ktorých bytostným určením je ich významová neurčitosť, ba priam akási rozľahlosť či dokonca pohostinnosť, pozývajúca k dobrému životu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?