Vina je dar

Autor: Peter Mačaj | 7.8.2014 o 16:40 | (upravené 18.8.2014 o 14:31) Karma článku: 5,64 | Prečítané:  519x

Pavel Lungin: Ostrov (2006, 112 minút, Rusko)  Kedy ste naposledy videli film, ktorý by sa pokúšal zobraziť vinu? Určite ste vi­deli hromady filmov o pomste, žiarlivosti či láske, alebo takých, v ktorých nevinní a nespravodlivo odsú­dení hľadajú spravodlivosť. Ale videli ste niekedy film, v ktorom sa vinný človek postavil svojej vine zoči-voči? 

Mohlo by sa zdať, že téma viny nie je pre film zaují­mavá. Je to totiž čosi až príliš vnútorné, príliš osobné. Na rozdiel od lásky, žiar­livosti, pomsty či spravodlivosti, sa vina k ničomu neobracia, nie je nič mimo nej, čo by ju uvádzalo do pohybu. Je naopak zdanlivo nehybná. Núti nás hľadieť do svojho vnútra, spytovať si svedomie, dokáže nás paralyzovať výčitkami. Dá sa povedať, že vina sa má k láske a nenávisti ako stojace k pohybujúcemu sa.

Čo je to vlastne vina? Základná od­poveď, z ktorej tento film v réžii Pavla Lungina vychádza, je veľmi jednodu­chá, priam klasická: vina je dlh, ktorý treba splatiť. Toto je však iba základný rámec odpovede, zobrazenie ktorej, je vo filme Ostrov omnoho bohatšie. Vina je tu zobrazená ako podstatná súčasť duše, ba priam fundament ľudskej existencie. Je to čosi, pred ve­domím čoho väčšina z nás uteká, čo sa zo svojho vnútra snažíme vytesniť, na čo sa snažíme zabudnúť. Ako našu pod­statnú súčasť ju príjme iba hŕstka, ktorá sa následne snaží žiť svoj život ako hľa­danie odpustenia. Kľúčové je ale niečo omnoho zásadnejšie: podľa tohto filmu má vedomie a prijatie viny rozhodujúcu úlohu pri utváraní plného a autentické­ho ľudského života.

Na tento film možno hľadieť ako na filo­zofickú úvahu o podstate človeka. Dia­lektika, respektíve trenie, ktoré vzniká medzi vinou a hľadaním odpustenia, tu dostáva podobu antropologickej konštanty, ktorú ak v rovnici života pl­nej neznámych ignorujeme, tak sa tým vzdávame smeru, ktorý vina môže ži­votu ukázať. Vina je vlastne dar, ktorý väčšina z nás radšej rýchlo odloží na­spodok skrine, aby to, že sa nám nepá­či, nebolo na očiach tomu, kto nám ho daroval. Ostrov je film o mužovi, ktorý naopak, dar viny plne prijal.

Týmto mužom je Anatolij (Pjotr Mamonov), ktorý bol ešte ako vojak v II. svetovej vojne prinútený nemeckými vojakmi zastreliť svojho kapitána, aby si tak zachránil vlastný život. Po tejto úvodnej scéne nás dej filmu prenesie do roku 1976, do pravoslávneho kláštora. Anatolij, teraz už mních, tam žije v každodennom odčiňovaní svojho previnenia, ťaživé vedomie ktorého ho neopúšťa ani po toľkých rokoch, práve naopak, on nech­ce zabudnúť a preto si ho neustále pripo­mína. Žije s neprestávajúcim vedomím neodpustiteľnosti vraždy, teda na hra­ne absolútnej beznádeje, no na druhej strane žije v neustálej snahe odčiniť svoju vinu, teda v hlbokej viere a náde­ji v odpustenie. Je tu vina, o ktorej vie, že sa nedá odpustiť a je tu viera a nádej, o ktorých verí a nádeja sa, že odpustenie prinášajú. Práve tento paradox zakladá nesmiernu dynamiku Ana­tolijovej osobnosti. Dynamiku preto, lebo neustále osciluje medzi dvoma krajnosťami, medzi nádejou a bezná­dejou bez toho, aby čo i len na okamih jednej z týchto krajností naplno prepa­dol. Film hovorí o tom, že ak prestane­me utekať pred svojou vinou a navyše k tomu ju ešte aj uznáme za svoje zák­ladné určenie, potom si tým môžeme otvoriť cestu k plnému a slobodnému životu. V takomto živote síce nenájdeme nehybný pokoj, no celkom určite v ňom nájdeme napríklad schopnosť priblížiť sa druhým ľuďom, ktorá je taká vlastná tým, ktorí vedia, čo je to sloboda a autenticita, teda tým, ktorí vedia, čo je to život žitý v neustálej vyklonenosti do paradoxu. Život, ktorý je taký vlastný mnohým svätcom, jed­ným z ktorých by mohol byť pokojne aj otec Anatolij, ak by naozaj žil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?