Filmová esej o spravodlivosti

Autor: Peter Mačaj | 13.1.2015 o 20:24 | Karma článku: 5,26 | Prečítané:  498x

Nikita Michalkov: 12 (2007, 159 minút, Rusko12 mužov, 12 odlišných charakterov, 12 porotcov majúcich v rukách osud jedného Čečenca, mladého muža súdeného za vraždu. Na prvý pohľad sa zdá byť úplne jasné, že mladík je – totiž, že musí byť – vinný. Zostáva už len formalita. Všetci dvanásti sa na tom musia zhodnúť a toto presvedčenie o jeho vine potvrdiť zdvihnutím ruky. Len to odhlasovať a môže si ísť každý po svojom.

Udeje sa však niečo iné. Jeden muž je proti. Do atmosféry očakávania hladkého a rýchleho vynesenia verdiktu vpadne odrazu prekážka v podobe jedného pochybujúceho. A práve v tomto okamihu sa začína odvíjať neuveriteľný príbeh, v centre ktorého je spravodlivosť, hľadanie spravodlivosti, otváranie myslí a duší pre spravodlivosť, pre túto podivuhodnú vec, ktorá - ako sa ukáže - si žije svoj vlastný život mimo všetkých predstáv, ktoré sú ľudia schopní si o nej urobiť. 

Nebudem prezrádzať dej filmu a ani slovkom vám nenaznačím jeho prekvapujúci koniec. Možného diváka by som chcel osloviť skôr tým, že sa pokúsim zhrnúť, čo prostredníctvom tohto filmu režisér premýšľa, skrátka o čom svojím filmom uvažuje. Rovno si povedzme, že Michalkovov film je hľadaním odpovede na otázku čo je spravodlivosť? Potiaľto sa môže zdať, že jeho cieľ je platónsky, no v skutočnosti režisér nehľadá nijakú stiesňujúce definíciu, nijakú ideu, naopak, chce ukázať nemožnosť vtesnania spravodlivosti do určitého, všetkým zrozumiteľného pojmu. Spravodlivosť je vždy konkrétna, nikdy nie všeobecná. Je vždy iná, než akákoľvek naša predstava o nej. 

Na začiatku filmu je spravodlivosť ukázaná ako banálna snaha naplniť dikciu zákona. Zákon bol porušený a niekto za to musí pykať. Je to práve táto elementárna logika, ktorá na začiatku straší v hlavách 11 porotcov a práve v medziach tejto logiky pre nich nemá nijaký zmysel pochybovať o mladíkovej vine. Je tu zákon, je tu jeho porušenie, je tu ten, kto zákon porušil – nastoliť spravodlivosť znamená potrestať vinníka. Túto chladnú logiku zločinu a trestu však naštrbí pochybnosť jedného z porotcov. Pochybnosť ako odraz neistoty, moment, kedy si niečím nie sme istí, no zároveň okamih, kedy sa cez špáry neistoty začína na povrch predierať akési podivuhodné čosi, čo ľudskú istotu presahuje. V tomto prípade je to konkrétny, jedinečný a neopakovateľný príbeh mladého Čečenca, ktorý sa ako všetko konkrétne a jedinečné skrátka nezmestí do vopred pripravených rámcov. 

Čo je za tým, že jeden si nie je istý, a ostatní sú si (ako sa zdá) celkom istí? Rozdiel medzi nimi je tento: kým pochybujúci sa na vec díva vlastnými očami, cez prizmu vlastných životných skúseností, tí ostatní sa na vec dívajú buď cez prizmu predsudkov („Čečenec je ako zviera – musí byť vinný“), alebo cez prizmu okolností („veď celý súd a celé dokazovanie smerovalo k tomu že je vinný – musí byť vinný“) či cez prizmu nezáujmu („o hodinu mi ide vlak, odsúďme ho, nech môžem vypadnúť – veď je určite vinný“). Dívať sa vlastnými očami, znamená zanechať tieto "istoty", ktoré sú v skutočnosti iba falošnými istotami davu, riadiaceho sa starým známym „keď si to myslia všetci, tak si môžete byť istí, že to tak je“. Dívať sa vlastnými očami, znamená, strácať túto falošnú istotu neosobného davu, ktorý dávno zabudol na osobnú zodpovednosť. V prípade rozhodovania o živote človeka je dívanie sa vlastnými očami základným predpokladom toho, aby sme všetko zvažovali zodpovedne a aby sme boli pred každým vynesením rozsudku (alebo pri každom hodnotení druhého človeka) ohľaduplnejší, citlivejší, skrátka ľudskejší. Nebyť si istý, mať pochybnosť, to je predsa ľudské. A na celý tento film sa môžeme dívať ako na prebúdzanie ľudskosti, teda neistoty a pochybnosti v tých, ktorí sú si tak neľudsky istí tým, že mladík vraždil.

V perspektíve tohto poctivého, lebo zodpovedného hľadania spravodlivosti, sa mladý Čečenec napokon všetkým ukáže ako nevinný. Lenže – a toto lenže je pointou, ktorú som sľúbil neprezradiť – čo v prípade, že ono prebúdzanie pre neistotu a pochybnosť a teda pre schopnosť odhodiť predsudky a pozrieť sa na vec ohľaduplne, t. j. vlastnými očami, pred nás postaví zodpovednosť v tej najčírejšej podobe? Čo ak sa napokon ukáže, že práve odhalenie pravdy o mladíkovej nevine a tomu zodpovedajúci spravodlivý verdikt je tým, čo môže stáť mladíka život? Čo robiť, keď pravda postaví spravodlivosť na hlavu a zoči-voči okolnostiam je nespravodlivý verdikt zároveň jediný, ktorý môže súdenému zachrániť život? Pred dilemou, ktorú riešia títo dvanásti porotcovia, by ste určite nechceli stáť. Spravodlivosť prináša nespravodlivosť, nespravodlivosť prináša nádej, nádej musí byť vykúpená obetou, obetu nikto nechce priniesť... Všetko sa zrazu komplikuje. Mať v rukách ľudský život, to veru nie je len tak...  Čo napokon zvíťazí? Spravodlivosť? Nespravodlivosť? Rozum? Zodpovednosť? Nezodpovednosť? Ľudskosť? Strach? ... Tento film si nenechajte ujsť! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?